Naša obec

História

Názov obce Radvaň nad Laborcom sa používa od roku 1964, keď zlúčením obcí Nižná Radvaň a Vyšná Radvaň vznikla nová obec, ktorá dostala toto pomenovanie.

Historicky sa na vývoji terajšej obce podieľalo 5 obcí, ktoré vznikli najskôr ako osady. Ide o malú Radvaň alebo Malú Belú (zaniknutú osadu), ktorá sa prvýkrát písomne spomína v r.1379, potom Nižnú Radvaň, ktorá sa spomína taktiež v roku 1379, v r.1440 (splynul s Nižnou Radvaňou) a Nižný Harbok (splynul s Nižnou Radvaňou).

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (z roku 1978) uvádza tieto staré a inojazyčné názvy bývalých historických častí obce. (Sú v ňom uvedené iba tie názvy obcí, ktoré znamenali vývin. Nie sú teda uvedené všetky varianty názvov):

Nižná Radvaň:    1379 Radvanya (podľa BEŇKA), 1470 Radvanya, 1773 Horbessansky Radvany, 1920                    Nižná Radvaň; maďarsky – Horbokradvány, Laborcradvány

Vyšná Radvaň: 1440 Radvan, 1773 Radwany, 1920 Vyšná Radvaň, maďarsky – Izbugyaradvány

Horný Harbok: 1440 Felsewharb

Malá Radvaň alebo Malá Belá: 1379 Kys Radwanya alebo Kys Bela

             Názvy predchodcov obce od roku 1773 uvádzame podľa MAJTÁNA:

Nižná Radvaň: 1773 Herbok – Radvany, Horbessansky Radvany, 1786 Herbok – Radwány, 1808 Horbók – Radvány, 1863-1902 Horbokradvány, 1907-1913 Laborcradvány, 1920-1964 Nižná Radvaň

Vyšná Radvaň: 1773 Radvany, Radwany, 1786 Radwány, 1808 Radvány, 1863-1913 Izbugyaradvány, 1920-1964 Vyšná Radvaň

Radvaň nad Laborcom: od roku 1964

V súlade s najnovšou platnou pravopisnou normou – Pravidlá slovenského pravopisu (1998) – sa pre obec Radvaň nad Laborcom používajú tieto prídavné a obyvateľské mená: radvanský, Radvančan i Laboreckoradvančan, Radvančanka i Laboreckoradvančanka.

Vo všetkých historických názvoch predchodcov obce – Nižnej Radvane, Vyšnej Radvane a Malej Radvane sa nachádza obmena slova Radvaň (Radvan, Radvany, Radvanya a i.). Názov obce azda súvisí so šľachtickým rodom Bogat-Radvan. Bol to uhorský veľmožský rod slovanského (azda i veľkomoravského) pôvodu, ktorý si udržal pozície aj v uhorskom štáte. V 11.- 12. storočí vlastnil rozsiahle majetky, najmä v okolí Michaloviec a v údolí Bodvy a Slanej.  V 14. storočí sa rozčlenil na vetvy, z ktorých vznikli viaceré uhorské šľachtické rody, napr. Rákócziovci, Morvazovci a i.

Vo vzťahu k rodu Bogat-Radvan sa udáva aj vojenský veliteľ, veľmož (9.-10.storočie) – Bogat (tiež Bugat, Bogár). Podľa starších uhorských kroník mal syna Bulču (Vér Bulcsu – Krvavý Bulču), zajatého a popraveného v roku 955 v bitke na rieke Lechu; Bogat bol v roku 920 veliteľom vojska starých Maďarov v Taliansku, ktoré na pozvanie kráľa Berengára pomáhalo bojovať proti jeho nepriateľom.

Aj v novinách „Zemplén“ (uradný vestník Zemplínskej stolice) z 15.2.1891 sa uvádza v článku zo série článkov, vysvetľujúcich pôvod nemaďarských názvov obcí, že obec Nižná Radvaň dostala svoje pomenovanie od svojho niekdajšieho zemepána rodového mena Radvaň.

Obecný kronikár Tink vo vzťahu k názvu obce uvádza, že za panovania Bélu III. Uhorského kráľa, sa do severnej časti Uhorska v rokoch 1141-1181 dostala z Čiech rodina Bogat-Radvan. Majetky mala najprv v Szvorncine (v terajšom Maďarsku), potom v Ložíne a Bracovciach (okres Michalovce). Podľa kronikára k ich majetkom patril i chotár Vyšnej Radvane, ktorý zrejme pre rodinu slúžil ako poľovný revír. Svoju domnienku opiera aj o báseň maďarského básnika Bálinta Balussa, ktorý s touto rodinou bol v príbuzenskom pomere a často ju v Bracovciach navštevoval.  V jednej svojej balade uvádza toto:

A radványa sӧtét erdőben

Halva találtak Bárczi Benӧt.

Hosszú, hegyes tӧr ifjú szívében

Íme bizonyság Isten elӧtt

Gyilkos erӧszak ӧlte meg ӧt.

V doslovnom preklade do slovenčiny to znamená:

V radvanskom temnom lese

Benӧ Bárcziho našli mŕtveho.

Dlhá, ostrá dýka v jeho srdci mladom

Hľa je pred Bohom dokázanie

Zabilo ho vražedné násilie.

Kronikár Tink sa však zrejme mýli. Nejde o baladu Bálinta Balussa, ale o baladu Arany Jánosa „Tetemrehívás“. Napriek tomu, sa tam však spomína bližšie neurčený radvanský les. Či sa však jedná o našu obec Radvaň nad Laborcom, kde sa nachádzajú hlboké bukové lesy, či o inú Radvaň, je na základe tohto baladického úryvku ťažko spoľahlivo určiť.

Na Slovensku sa so slovenským slovným základom „Radvaň“ nachádzajú v súčasnosti tieto ďalšie obce: RADVANOVCE (okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj, bývalá Šarišská stolica, historické názvy po r.1773 – Radvány, Radwány a i.); mestská časť RADVAŇ v Banskej Bystrici (Banskobystrický kraj, Zvolenská stolica, historické názvy po r.1773 – Radvan, Radvány, Radwany, Radwány a i.); mestská časť RADVAŇ-KRÁĽOVÁ  v Banskej Bystrici (vznikla v r.1964 zlúčením obcí Radvaň nad Hronom a Kráľová); RADVAŇ nad Dunajom (okres Komárno, kraj Nitriansky, stolica Komárňanská, historické názvy po r.1773 – Radvany, Radvány, Radwány a i.) a ČILIŽSKÁ RADVAŇ (okres  Dunajská Streda, kraj Trnavský, historické názvy po r.1773 – Radvan, Radván, Radvány, Radwány a i.).

Z ďalších obcí, majúcich základ slovo IZBUGXA okrem Vyšnej Radvane (Izbugya-Radvány aj Izbugyaradvány) na severovýchodnom Slovensku existovali tieto obce:

• Izbugya – teraz Zbudza (okres Michalovce)
• Izbugya-Belá (aj Izbugyabéla) – teraz Zbudská Belá (okres Medzilaborce)
• Izbugya – Bresztó (aj Izbugyabresztó) – teraz Brestov nad Laborcom (okres Medzilaborce)
• Izbugya-Hossumező (aj Izbugya-Hossúmező, Izbygyahossumező) – Zbudské Dlhé (okres Humenné)
• Izbugya-Hrabóc (aj Izbugya-hrabócz, Izbugyahrabócz, Izbugyarabócz, Izbugya-Hrábocz) – teraz Hrabovec nad Laborcom (okres Humenné)
• Izbugya-Rokitó (Izbugyarokitó) – Zbudský Rokytov (okres Humenné)
• Izbugya-Zbojna – Vyšné Zbojné, teraz Zbojné (okres Medzilaborce).

Prvá časť zloženého slova týchto obcí svedčí o tom, že obce patria Izbugyaiovcom.

Radvaň nad Laborcom – rusínska obec v okrese Medzilaborce, Prešovský kraj.  Z dvadsiatich dvoch obcí okresu je počtom obyvateľov – 538 (k 31.12.2018) najväčšia a výmerou katastrálneho územia – 2013 ha (k 30.6.1992) patrí po Čabinách, Svetliciach, Oľke, Habure a Výrave tiež k najväčším obciam okresu. Leží v doline Laborca 20 km na juh až juhovýchod od Medzilaboriec v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina. Nadmorská výška v chotári sa pohybuje od 210 do 450 m n.m. Klimaticky patrí do teplej až mierne teplej klimatickej oblasti. Dlhodobé priemerné teploty v júli sa pohybujú okolo 18 °C , v januári okolo -4,6 °C, ročný úhrn zrážok je okolo 740 mm. Obec je zastavaná po stranách Laborca a jeho prítoku Belianka. Údolná niva prechádza do podhorských lúk a pasienkov a listnatých lesov s prevahou buka lesného.

V roku 2019 uplynulo 640 rokov od prvej písomnej zmienky o obci. Z piatich historických predchodkýň terajšej obce Radvaň nad Laborcom je podľa dostupných prameňov najstaršia Malá Radvaň alebo Malá Belá (tiež Kys Radvanya alebo Kys Bela), zaniknutá osada pri sútoku Laborca s Beliankou, ktorá sa spomína v roku 1379 v spore Jána II.Drugetha so šľachticmi zo Zbudze. V rovnakom roku sa v tomto spore spomína aj Nižná Radvaň (Radvanya). O niečo neskôr v roku 1440 sa spomína Horný Harbok (Felsewharb), ktorý do roku 1598 splynul s Nižnou Radvaňou. Popri ňom existoval aj Nižný Harbok. Vyšná Radvaň (Radvan) sa spomína taktiež v roku 1440.

Vo vlastníctve obce sa vystriedalo viacero šľachtických rodov. Nižná Radvaň patrila Szerdahelyiovcom, Izbugyaiovcom, Drugethovcom, Kazincsyovcom, Szirmayovcom a iným. Vo vlastníctve Vyšnej Radvane sa vystriedali Izbugyaiovci, Szerdahelyiovci, Andrássyovci a iní.

V Malej Radvani už okolo roku 1350 majitelia panstva usadili roľníkov z Haliča, ktorí si tu postavili kaplnku východného obradu. V roku 1379 sa tu spomína opustený mlyn. Výstavba terajšieho gréckokatolíckeho chrámu („cerkvi“) sa uvádza v roku 1784, resp. podľa iných prameňov v roku 1791. Obec patrila do Zemplínskej stolice, neskôr Zemplínskej župy. Začiatkom 19.storočia tu prevládali sedliacke domácnosti, menej bolo želiarskych rodín a najmenej podželiarskych domácností.

Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom. Z ďalších odvetví ľudskej činnosti či remesiel sú doložené z obce alebo blízkeho okolia: pálenie drevného uhlia, kolesárstvo, výroba saní a vozov, stolárstvo, debnárstvo, košikárstvo, tesárstvo, domáca výroba plátna, obuvníctvo, krajčírstvo, kožušníctvo, mlynárstvo, sušiarenstvo ovocia a iné.

Podľa Urbárskej regulácie za Márie Terézie, počas ktorej kráľovskí komisári spisovali všetky poddanské usadlosti, povinnosti poddaných a pôdu, ktorú rozdelili podľa kvality -  na základe odpovedí z Nižnej Radvane z roku 1772 miestni poddaní nemali žiadny urbár ani dohovor (kontrakt) so zemepánom, ale boli vždy v árende. O prenájme a robotných povinnostiach sa dohodli so zemepánom ústne. Na pánske chodili pracovať najmä počas kosenia, žatvy, vinobrania a na jar. V málo úrodnom chotári pestovali pšenicu, raž, jačmeň, ovos, pohánku a dorábali seno pre dobytok. Predajné produkty nosili na trhy do Humenného a Stropkova. Sedliakov v obci prezývali polovičnými, lebo mali po pol usadlosti. Jeden dobrý gazda v tej dobe osieval 10 bratislavských meríc obilia (asi 620 litrov) a mal v držbe lúky o výmere 4 koscov. Cirkevný desiatok odovzdávali stolici. Svojim pánom namiesto desiatka odovzdával každý sedliak 2 bratislavské merice ovsa. Okrem toho každý sedliak platil árendu – pol tretiny alebo štvrť uhorského zlatého, odovzdával 1 jahňa a 1 vrece. Všetci obyvatelia obce boli dedičnými poddanými.

Z nerastných surovín sa v obci vyskytovali ložiská menej hodnotného stavebného kameňa (pieskovec) a tehliarskej hliny, ako aj nánosy štrkopiesku a piesku, ktoré sa využívajú len na miestne účely. V rokoch 1889-1901 a 1913-1914 sa v chotári obce na pravom brehu Malého potoka ťažila ropa. Celkovo sa jednoduchou technológiou vyťažilo asi 85 ton ropy bohatej na benzín. Ďalšiu ťažbu a prieskum prerušila I. svetová vojna. Po opakovaných prieskumoch v rokoch 1955-1959 sa v ťažbe ropy nepokračovalo. V chotári obce sa nachádza aj niekoľko studených sírovodíkových prameňov zvaných „vajcovky“.

Obec bola oddávna významnejšou obcou v rámci Zemplínskej stolice. V roku 1876 tu bol poštmajsterský úrad – ďalší najbližší bol v Medzilaborciach a Humennom a od roku 1879 bola obec sídlom notárskeho obvodu. Význam obce bol daný nepochybne tým, že ležala na trase „via publica“, neskôr „magma via“ teda historickej cesty, ktorá spájala podunajskú oblasť s Povislím. Neskôr na báze tejto cesty tu bola vystavaná „hradská“ – upravená cesta spájajúca Humenné s Medzilaborcami. Rozvoju obce prispela i výstavba krajinskej cesty Stropkov – Oľka – Radvaň a predĺženie trasy Prvej uhorsko-haličskej železnice do Medzilaboriec a cez Lupkovský priesmyk do Haliča.

Bohatá je aj kultúrna história obce. Oddávna sa tu zachovávali ľudové rusínske či ukrajinské piesne, odev, zvyky a obyčaje. Pôvodné obyvateľstvo bolo rusínske. O tom svedčí používaný jazyk, kultúra a zachovávanie pravoslávneho, neskôr gréckokatolíckeho obradu. Len v ostatnej dobe v dôsledku migrácie obyvateľstva mierne vzrastá podiel nerusínskeho obyvateľstva. Dlhodobú tradíciu malo v obci ochotnícke divadlo. Miestni divadelníci žali úspechy s hrami „Bačova žena“, „Teta Čárli“, „Večerný zvon“ a inými i na súťažných prehliadkach. Dlhodobo obec reprezentovali folklórne spevácke súbory „Družba“ a neskôr „Bukovina“. Obec sa 10-imi ročníkmi tu organizovaných prehliadok rusínskeho a ukrajinského folklóru priblížila k takým prehliadkam ako sú prehliadky kultúry Rusínov a Ukrajincov v Kamienke, Svidníku či Medzilaborciach.

Z obce pochádza viacero nadregionálne významnejších osobností uvedených v prehľade. Z nich na polí kultúry možno uviesť herca Ukrajinského národného divadla v Prešove – Andreja Lucika, operného speváka Slovenského národného divadla v Bratislave Vasiľa Hricáka, tanečnicu – sólistku Poddukelského umeleckého ľudového súboru v Prešove Evu Zabavskú (Kulikovú) a ďalších.

Predpokladaný súhrn je len malým zlomkom zaujímavých faktov, tradícií a úspechov, ktoré dosiahla obec Radvaň nad Laborcom za 620 rokov od doby prvej písomnej správy o nej. Cieľom publikácie, ktorá je prvým komplexným dielom o obci je podať záujemcom z radov občanov obce, ale i všetkých tým, ktorí majú záujem o históriu tohoto regiónu (historikom, etnografom, študentom a i.), čo najširší prehľad o prírodných pomeroch, hospodárstve, kultúre, národopise a dejinách tejto neveľkej rusínskej obce severovýchodného Slovenska, ktorá má svoje miesto a zástoj v regionálnych dejinách Laborecka.

Zdroj: Radvaň nad Laborcom 1379- 1999 pamätnica obce

Súčasnosť

Obec Radvaň nad Laborcom patri medzi najväčšie obce v Medzilaboreckom okrese.

Občianská vybavenosť je na veľmi dobrej úrovni, nachádza sa tu Základná škola s materskou školou Michala Sopiru, pošta, stomatológ (zubár), všeobecný lekár pre dospelých, lekáreň, centrum sociálnych služieb Horný harbok (tri pavilóny) grekokatolícky chrám,  dva pohostinstvá( Sv.Hubert, Bistro Ajka), potraviny CBA, vlaková a autobusová stanica.  Od roku 2016 obec disponuje hasičským autom značky Iveco, ktoré je plné vybavené pre dobrovoľných hasičov. 

 Slovenská pošta, tel. číslo: 057/73 94 220

- Základná škola s materskou školou Michala Sopiru, tel. číslo: 057/73 94 124  web.stránka školy: https://radvanzs.edupage.org/

      https://www.facebook.com/Z%C5%A0-s-M%C5%A0-Michala-Sopiru-Radva%C5%88-nad-Laborcom-107120391927037

- MuDr. Mária Semancová - zubná ambulancia, tel. číslo: 057/73 94 290  LaDentist s.r.o

- MuDr. Ingrid Čoudková - praktický lekár pre dospelých, tel. číslo: 057/73 94 144

- PLUS lekáreň Radvaň nad Laborcom, tel. číslo: 0915 398 143

- CSS Horný Harbok Radvaň nad Laborcom - zariadenie pre seniorov, tel. číslo:   0915 699 619, 0905 668 710,   0918 652 458, 0915 699 609, web. stránka zariadenia: http://www.cssradvan.sk/

        https://www.facebook.com/horny.harbok

- Bistro Ajka - reštaurácia, tel. číslo: 057/73 94 055, 0915 452 608, 

         https://www.facebook.com/profile.php?id=100063452416446

- Reštaurácia sv. Hubert, tel. číslo: 057/73 94 465, 0911 921 695, 

         https://www.facebook.com/profile.php?id=100057659317827

- Gréckokatolícky farský úrad Radvaň nad Laborcom, tel.číslo: 057/73 94 131

- GVP Potraviny P032 - Radvaň nad Laborcom č. 81, tel. číslo: 0911 094 820, email: gvppo32@gvphe.sk